Eutanázia - fenomén smrti

Podľa Moodyho napriek všeobecnému záujmu zostáva pravdou, že pre väčšinu z nás je ťažké hovoriť o smrti. Má to prinajmenšom dva dôvody. Jeden z nich je hlavne psychologický a kultúrny: téma smrti je pre nás tabu. Možno len podvedome cítíme, že keď sa dostávame do nejakého kontaktu so smrťou, hoci nepriamo, konfrontuje nás to s vyhliadkou na vlastnú smrť, približuje ju a robí reálnejšou (Moody, 1991). „Mnoho ľudí má dojem, že hovoriť o smrti znamená vytvárať si jej predstavu tak, aby si člověk uvedomil jej zákonitosť, a teda aj nevyhnutnosť vlastného zániku. Aby sme sa tejto psychologickej traume vyhli, rozhodli sme sa, pokiaľ to bude možné, vôbec o nej nehovoriť.“(Moody, 1991, s. 20)
Smrť je prirodzená a nevyhnutná, ale neprirodzené je vraj o nej hovoriť. O smrti vieme, že pred ňou neujdeme, ale nevieme, kedy nás premôže. Ľudia odjakživa túžili po dlhom živote a krátkej bezbolestnej smrti. „Dobrú smrť“ si už v antike ľudia predstavovali tak, že umierajúci bude v kruhu svojich najbližších.