Determinácia vývinu osobnosti v celoživotnom cykle, zákonitosti psychického vývinu

Determinácia vývinu osobnosti v celoživotnom cykle
Človek neprichádza na svet s hotovými vlastnosťami, ale len s určitými predpokladmi, ktoré sa môžu, ale aj nemusia rozvinúť. V priebehu jeho života sa objavuje niečo nové, a niečo stráca alebo mení svoju podobu. Stáva sa zložitejším tak vnútorne (vzťahy medzi časťami organizmu), ako aj navonok (vzťahy medzi ním a jeho okolím), klesá jeho závislosť na okolí, stáva sa autonómnejším. Tento proces zmien štruktúry biologickej, sociálnej a psychickej nazývame vývin.
Jednou zo základných charakteristík vývinu je jeho smerovanie – od menej dokonalého k dokonalejšiemu. Vývin nespočíva v narastaní kvantity, ale jeho podstatou je zmena kvality. V tomto pohybe, smerovaní môžeme vidieť dva procesy: diferenciáciu a integráciu. Nové činnosti u človeka vznikajú diferenciáciou – rozčleňovaním už existujúcich činností, napr. pohyby ruky sa zjemňujú, zdokonaľuje sa senzomotorická koordinácia, dieťa je schopné čoraz väčšieho množstva pohybov a to isté platí aj pre psychickú stránku – rozširuje sa paleta citového prežívania, intelektuálnych výkonov, záujmová štruktúra a pod.
...

Najčastejšie používaná periodizácia vývinu v literatúre je:
1. Prenatálne obdobie (vnútromaterničný vývin)
Pre toto obdobie života je charakteristické, že sa tu vytvárajú všetky nevyhnutné predpoklady pre následnú samostatnú existenciu plodu. Pre vývin plodu je životnou otázkou spojenie s organizmom matky. Plod je aktívny, vyhľadáva pre seba najvýhodnejšiu polohu.

2. Obdobie novorodenca (od pôrodu do konca 1. mesiaca)
Túto fázu môžeme charakterizovať ako fázu adaptácie dieťaťa na nové podmienky prostredia (nový spôsob dýchania, prijímania potravy, vylučovania...). Dominantná činnosť dieťaťa je nepodmienená, reflexná (sací, úchopový, polohový, pátrací, vylučovací reflex...). Podstatnú časť dňa, približne 20 hodín vypĺňa spánok. Orientácia v prostredí pomocou zraku a sluchu je veľmi nedokonalá
...