Dejiny umenia

komplexny prehlad dejin vytvarneho umenia od praveku po najnovsie dejiny

3. EGYPTSKÉ UMENIE

Egypt - pás dlhý 2000 km v povodí Nílu, asi 30 000 km2. Z hľadiska vývoja rolišujeme tri obdobia:
1. STARÁ RÍŠA (3000-2200 p. n. l.) - faraóni Chefren, Cheops, Mycerinus
2. STREDNÁ RÍŠA (2200-1600 p. n. l.) - faraóni: Sesostris III.,
Amenemhet III.
3. NOVÁ RÍŠA (1600-1000 p. n. l.) - faraóni: Ramesse III., Amenofis IV.(Achenaton)
4. NESKORÉ OBDOBIE (1000-30 p. n. l.)
- vláda 21. a 22. dynastie(1000-670 p. n. l.)
- Egypt pod Asýrskou nadvládou (670-663 p. n. l.)
- Sajské obdobie (663-525 p. n. l)
- Egypt pod Perzskou nadvládou (525-332 p. n. l.)
- Egypt pod Gréckou nadvládou (332-30 p. n. l.)
- Dobytie Egypta Rimanmi po samovražde Kleopatry - rozpad egyptskej kultúry.

Architektúra:

Hrobová architektúra: nesmrteľnosť človeka závisí od nepominuteľnosti tela.
V Egypte bolo do určitej miery každé zobrazenie hieroglyfom; malo symbolický charakter a zachovávalo väčšinou pevne stanovenú formu.
Najväčšími a najdokonalejšími dielami architektúry Starej ríše sú pyramídy. Najstaršia zachovaná pyramída je Džóserova pyramída v Sakkáre (je stupňovitá, vysoká 60 m). Najslávnejšie sú tri pri Gize a dali ich postaviť faraóni: Chefren, Cheops a Mycerinus. Najvyššia je Cheopsova 146 m.
Pyramídy v staroveku považovali za jeden zo siedmich divov sveta. /Sú to: Diova socha v Olympii, Mausólova (perzský vládca) hrobka, pyramídy v Gize, Semirámidove (v Babylone) visuté záhrady, Rhodský kolos (socha vysoká 33 m), chrám bohyne Artemis v Efezu (dlhý 126 m), Alexandrijský maják (vysoký 140 m)/.
Pyramídy boli stavané podľa presných pravidiel: výška pyramídy sa rovná vždy polomeru kruhu, ktorého obvod sa zasa rovná obvodu základne. Preto všetky strany pyramídy majú rovnaký sklon 51 stupňov a 51 minút. Okrem mohyly a krypty, ktoré tvoria samu pyramídu, na úpätí každej pyramídy je hrob - sarkofág, príbytok dvojníka, kde sa ukladali jeho sochy. Monumentálny súbor pyramídy dopĺňal tretí prvok: chrám zasvätený kultu panovníka, ktorý sa stal po smrti bohom.. Chrámy v blízkosti pyramíd sú predchodcami veľkých chrámov neskoršieho obdobia.
Obdobie novej ríše kladie väčší dôraz na chrám, ako na hrobku. Významné chrámy: chrám kráľovnej Hatšepsowety v Dér el-Bahrí (po arabsky „severný kláštor“), Ramesseum vo Wésete (nové hlavné mesto), Amónov chrám v Karnaku, luxorský chrám, chrám v Abú Simbele v Dolnej Núbii (kamenné - skalné chrámy).
Dispozícia egyptského chrámu:
- široká cesta lemovaná sfingami (cesta bohov)
- prvý pylón (triumfálna brána s dvoma postrannými štvorhrannými vežami)
- prvé nádvorie (prístupné verejnosti)