Organizácia 21 nezávislých krajín, spolu s Palestínou, ktorý je pod izraelskou okupáciou. Všetky tieto štáty majú arabčinu ako dominantný jazyk, čo je predpokladom pre členstvo. Celý názov organizácie je Liga arabských štátov, a je zameraná na posilnenie každého štátu, ako aj všetkých arabských krajín dohromady. Pôvodné ciele ligy bolo získať nezávislosť pre arabské štáty, rovnako ako zastavenie židovského prisťahovalectva do Palestíny, a brániť vytvoreniu židovského štátu. Liga arabských štát...

Forma štátu (z lat. forma = tvar, podoba, spôsob, obraz; status = stav, okolnosti, podmienka; vývoj zo status rērum = postavenie vecí človeka, al. status rei publicae = postavenie vecí verejných) – chápeme ju v širšom a užšom zmysle slova. V širšom zmysle slova predstavuje: formu vlády, formu štátneho zriadenia a politický režim. Formu štátu v užšom zmysle slova predstavuje forma vlády. Forma štátu býva v moderných štátoch upravená v ústave a v zákonoch štátu. Ústava teda obsahuje konkrétnu fo...

POLITIKA Politika (z gr. politiké = správa; politické techné = umenie týkajúce sa verejného života, štátu; cez lat. politia = štátne zriadenie, ústava) – pojem politika vyjadruje súperenie o moc v štáte, súperenie o podiel na uskutočňovaní štátnej moci. Politiku možno preto tiež charakterizovať ako činnosť, obsahom ktorej je presadzovanie mocenských a s nimi spojených ekonomických, sociálnych, kultúrnych, atď. záujmov skupín v štáte. Demokratická politika sa od nedemokratickej odlišuje najmä ...

Demokracia (z gr. démos = ľud /obsah pojmu však nie je totožný s dnešným chápaním/; pôv. príslušník démy = najmenšia správna, vojenská a politická jednotka; z gr. kratos = sila, vláda; kratía = moc, právomoc, úrad, vláda, poriadok, predpis; cez fr. démocratie = demokracia) – pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine doslova znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá vyjadruje a zabezpečuje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola pri...

Nález Ústavného súdu SR týkajúci sa článku 131 Ústavy Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky Čl. 131 (1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolov...

Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 a po rozpade československého štátu sa ja v našej krajine začalo diskutovať o zriadení inštitútu ombudsmana. Ako prvý a zároveň posledný zákon, ktorý sa prerokoval v rámci spoločného československého štátu na vládnej úrovni bol návrh zásad ústavného zákona o ochrancovi ľudských práv Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 272, zo dňa 30. januára 1992, ktorý skončil neúspechom. Rovnako pri tvorbe a schvaľovaní novej Ústavy Slovenskej republ...

Právny systém je jeden z normatívnych systémov v spoločnosti. Je to zoskupenie a usporiadanie právnych noriem, právnych inštitútov a právnych odvetví vlastného, konkrétneho poriadku v danom štáte. Právny systém pozostáva jednak z právnych noriem a jednak z väzieb medzi nimi. Tieto väzby sú pre systém určujúce rovnako ako normy samotné, lebo definujú charakter noriem a tak aj štruktúru systému. Väzby možno definovať podľa rôznych kritérií. Základným je definovanie právnych noriem podľa právnej si...

1. Pojem, znaky a funkcie štátu Pod pojmom štát rozumieme riadiaco-mocenský politický systém spoločnosti. Spoločnosť je zložitý sociálno-ekonomicko-kultúrny systém, v ktorom sa štát ako riadiaci element vyčleňuje postupne, premenou rodových a kmeňových politických riadiaco-mocenských inštitúcií na štátne. Spočiatku existoval štát v podobe mestských štátov s určitým priľahlým poľnohospodárskym okolím. Neskôr sa teritórium štátu postupne zväčšuje do podoby rôzne veľkých ríš. Pod pojmom štát ...

vypracované otázky z Teórie štátu a práva Prusák – Teória práva, Chovanec, Palúš- Lexikón ústavného práva 1.Právomoci parlamentu a inštitút impeachmentu právomoci parlamentu vedúce postavenie parlamentu v systéme štátnych orgánov ČR = predsedu vlády volí parlament, prezidenta volí parlament, prezident vymenúva vládu princíp kontrasignácie = akty prezidenta vyžadujú spolupodpis príslušného ministra (inak neplatia) parlament kontroluje vládu – môže kedykoľvek vysloviť nedôveru vláde: -...

Na prvý pohľad sa zdá, že pravý a ozajstný život právneho systému a každej právnej normy tkvie v realizácii právnych noriem, že život práva v knihách, normatívnych vetách, v právnom jazyku je iba vzdialeným odleskom skutočného života práva. Pretože právo je vyjadrované slovami a vetami, ktoré majú podobu normatívnych slov a normatívnych viet, je nevyhnutné aj v teórii zaoberať sa otázkou ich chápania. Náuka, ktorej predmetom je výklad, a ktorá je teóriou a umením výkladu, sa nazýva hermeneutika....

Vznik a historický vývoj spoločnosti a štátu Ľudskú spoločnosť je možné charakterizovať ako zložitý systém tvorený ľuďmi organizovaných do spoločenských skupín, orgánov a inštitúcií, uznávajúcich určitú hierarchiu hodnôt, pričom vzťahy ktoré vznikajú medzi jednotlivcami, skupinami, orgánmi a inštitúciami sú upravované systémom noriem (morálnych, náboženských, sociálnych, ekonomických, právnych a pod.). Pre človeka je prirodzené, že je tvorom spoločenským, to znamená, že má prirodzenú scho...

Ľudské práva patria k tým pojmom, ktoré sa stali bežnou súčasťou slovníka každého z nás bez toho, aby sa spájali s určitou univerzálnou definíciou. Každý občan má vlastnú definíciu a vlastné predstavy o svojich ľudských právach. Akokoľvek to môže znieť paradoxne, tak práve táto variabilita názorov najlepšie vystihuje definíciu ľudských práv, pretože tieto sú neoddeliteľne spojené a naviazané na originalitu každej ľudskej osobnosti. Človek si ľudské práva nevyberá ani nevyrába, jednoducho sa s ľ...

Politické systémy krajín západnej Európy POLITICKÝ SYSTÉM Veľkej Británie a Severného Írska POLITICKÝ SYSTÉM USA

Úvod V štátoch ktoré sú zastupiteľskými demokraciami vládne nepriamo ľud pomocou svojich volených zástupcov. Z dôvodu toho aby títo zástupcovia nezneužívali moc ktorú na nich preniesli voliči a aby boli dodržiavané základné ľudské práva a slobody je jedným z princípov demokratickej formy vlády aj kontrola reprezentácie moci. Túto kontrolu vykonáva väčšina štátnych orgánov v rámci svojich kompetencii. Jedným z orgánov kontroly moci sú aj osobitné kontrolné orgány a teda orgány výkonnej moci sui...

Forma vlády vo VB, princíp fungovania parlametu a vlády....

Každý človek potrebuje druhého človeka, potrebuje prostredie, v ktorom môže naplno žiť, kde môže byť úspešný a môže sa uplatniť. Každý človek potrebuje prostredie čo mu ponúkne zdroje a pomoc uskutočniť jeho ciele a sny. Každý človek má potrebu sociálneho života, čo sa môže uskutočniť len v spoločnosti, čiže v sociálnej skupine, akou je napr. rodina, kmeň, rod, národ, štát, ale aj iné spoločenstvo vymedzené územím, jazykom, záujmom alebo inými kritériami. Sociálny život jednotlivca sa začína je...

skenovane testy 2

Ešte v 18. storočí sa z hľadiska formy , ktorou nositeľ vykonáva moc, rozlišovala demokracia a republika. Demokracia označovala to, čo dnes označujeme ako rôzne formy priamej demokracie, a republika označovala zastupiteľskú demokraciu. V staroveku si inú ako priamu demokraciu nevedeli predstaviť.