História pedagogickej psychológie Edukačná psychológia na pozadí dejínW. Wundt 1879 – zakladateľ psychológie vo všeobecnosti, v Lipsku založil experimentálne laboratórium. Po osamotení psychológie vznikali postupne jej jednotlivé oblasti. Významní predstavitelia psychológie ako takej: Sokrates, Aristoteles, R. Descartes, Z. Freud, Adler, Jung, A. Maslow, a iní. Kolískou ako celej psychológie, tak aj jej odvetví je Lipsko. V roku 1884 napísal Mayer prvú učebnicu pedagogickej psychológie. Mayer...

Tak ako emócie ovplyvňujú prežívanie človeka, spomínané už v predchádzajúcich kapitolách, jeho život ovplyvňuje aj nadobudnuté vzdelanie a výchova, a práve preto sme si do ďalšej kapitoly dovolili zahrnúť Rogersovské stratégie emocionalizácie z publikácie s názvom Stratégie a metódy rozvoja od M. Zelinu (1996), pretože v nich vidíme metódy dôležité pre uplatnenie sociálneho pedagóga počas jeho pôsobenia v praxi a aj v bežnom živote pri spolupráci s ostatnými pedagogickými pracovníkmi a predovšet...

Pojem svedomie je asi rovnako známy v laickej i v odbornej časti verejnosti. Svedomie je akýsi vnútorný hlas, ktorý sa snaží docieliť čistotu a mravnosť. Napriek tomu, že svedomie nie je rovnako rozvinuté u každého z nás, je jednou z tých entít, ktoré nás od seba nielen rozlišujú, ale predovšetkým nás zbližujú. Pretože nech už je u jednotlivca rozvinuté akokoľvek, má ho každý z nás.

Z vedomia ja vzniká význam vlastného ja (ego), ktoré nie je už len zážitkovou štruktúrou, ale organizačným a dynamickým činiteľom. Genéza osobnosti je spojená so vznikom ja a tento vznik ja a jeho vývoj k sebavýznamu (ego) sú základnými aspektami fungovania osobnosti, jej ďalšieho utvárania, pretože osobnosť funguje ako otvorený systém, ktorý je v stálej interakcii so svojim životným prostredím. V utváraní osobnosti sa uplatňuje interakcia vrodených biologických činiteľov (psychofyzická konštitú...

Základnou tendenciou osobnosti je udržovať vnútornú integritu či rovnováhu. Tá môže byť narušená vznikom negatívnych zážitkov (emócií) ako reakcií na zlyhanie, neúspech, všeobecne v situáciách frustrácie, v ktorých je angažované ego a kedy je teda ohrozené hodnota ega. Tieto situácie možno označiť ako frustrácia ega, pretože je tu ohrozená jeho hodnota, a to ako v očiach jeho subjektu, tak i jeho okolia. V takýchto prípadoch vystupujú prevažne nevedome fungujúce ego-obranné mechanizmy (ego-defen...

Deti vidia svet inak než dospelí. Ich spôsob myslenia je pre nás niekedy zvláštny. Piaget rozdeľuje kognitívny vývoj u detí do 4 štádií: a) senzomotorické štádium (kojenec) – neexistujú pre neho vo svete žiadne predmety, nerozlišuje medzi pojmami vnútorne a navonok, medzi sebou a inými osobami - „som celý svet“ b) predoperačné štádium (2 - 7 rokov) – o deťoch v tejto fáze sa tvrdí, že nie sú schopné logicky myslieť. To je iba čiastočná pravda, pretože sú schopné logických záverov. Ich logika ...

Značný záujem sociálnych psychológov o problematiku skupín sa odráža v množstve sformulovaných definícií skupiny. Ich základný prehľad poskytuje klasifikácia základných spôsobov definovania skupiny v sociálnej psychológii, ktorej autorom je M. E. Shaw.

Edukačná psychológia = zaoberá sa procesom vzdelávania a výchovy a nie je ohraničená vekom ani inštitútom Pedagogická psychológia = zaoberá sa výchovou a vzdelávaním v škole „ Výchova sa neuskutočňuje vo vákuu, je skôr hlboko vrastená do najkomplexnejšieho historického diania celého života a sama je historickým fenoménom. Každé obdobie má svoju vlastnú tvár- svoje vlastné úlohy a impulzy a svoje konkrétne danosti.“ (Albert Reble)

meta needs (estetické, etické, náboženské ; „B“ valius ; sú aktuálne vtedy, ak sú zabezpečené základné potreby): potreba istoty, potreba lásky, potreba úcty, potreba sebarealizácie, (dokonalosť, oprávnenosť, životnosť, jednoduchosť, krása, dobro, jedinečnosť, pravda, skromnosť, hravosť)

Ako uvádza Hvozdík (1986), spoločné pre školskú a pedagogickú psychológiu je, že obidve disciplíny sú zamerané na výchovu a vzdelávanie. Pedagogická psychológia zahŕňa širší okruh javov. V širšom zmysle študuje psychologické stránky výchovy a vzdelávania bez ohľadu na inštitucionálne obmedzenie, teda, či ide o školskú alebo rodinnú výchovu. Preto sa pedagogická psychológia považovala za širší pojem a školská psychológia len za jej súčasť, ktorá sa zaoberá problémami výchovy a učenia školských de...

• funkcionalizmus: hlavný smer v americkej psychológii (opis činností a funkcíí, ktoré majú procedurálny charakter) • jeho vznik podmienili požiadavky spoločenskej praxe a logika vývoja vedy • jeho úlohou bolo skúmať, ako sa indivíduum pomocou psychických funkcií prispôsobuje meniacemu sa prostrediu a hľadať spôsoby čo najefektívnejšieho prispôsobenia

Štruktúrovanie osobnosti prebieha v dvoch smeroch - horizontálne (časovo zoradené vlastnosti, resp. faktory) a vertikálne (v priebehu vývoja na seba vrstviace funkcie). Vertikálne usporiadanie osobnosti, t.j. z hľadiska vývoja zanikajúce a novo nastupujúce funkcie, sa snaží vystihnúť tzv. teória vrstiev osobnosti, založená na analógii geologického vrstvenia, t.j. ukladania novších vrstiev na staršie s tým rozdielom, že v psychike ide o vrstvenie funkcií, v ktorom platí zásadne to, že staré funkc...

Pre prácu každého školského psychológa je nevyhnutnou podmienkou úspešného zvládnutia pracovnej náplne úzka spolupráca so všetkými pedagógmi na škole. Keďže spoločným cieľom pedagógov i psychológov je harmonický rozvoj osobnosti žiaka, spolupráca je nevyhnutná aj preto, že psychológ sa vo svojej činnosti opiera o údaje a hodnotenia učiteľov, ktoré sú nesmierne cenné a nápomocné. Školský psychológ ponúka svoje služby nielen žiakom, rodičom, ale i učiteľom.

Znamená to, že psychické javy sú funkciou situácie a osobnosti, resp. interakcie situácie a osobnosti. Osobnosť je tu chápaná ako celok dispozícií, ktoré spolu so situáciou determinujú obsah a priebeh psychických procesov, ktoré sú tak chápané ako reakcia na určitú situáciu.

Školský psychológ sa spolu s výchovným poradcom podieľa na procese profesionálnej orientácie a voľby povolania žiakov, vypracúva a realizuje programy profesionálnej orientácie a voľby povolania, diagnostikuje predpoklady žiakov z hľadiska vybranej profesie. Voľba študijného alebo učebného odboru a profesie si vyžaduje spoluprácu a vzájomnú koordináciu činnosti triednych učiteľov, výchovného poradcu a školského psychológa spolu so žiakmi a ich rodičmi.

Ako uvádzajú Oakland, Goldmanová a Bischoff (1997), školskí psychológovia poskytujú iba tie služby, ktoré spadajú do oblasti ich odbornej kompetencie, teda z ich profesie vyplývajú určité obmedzenia. Ako ďalšiu normu možno uviesť profesionálnu zodpovednosť. Zoznamujú sa s cieľmi a princípmi fungovania školského systému, poznajú školský zákon, príslušné smernice, vyhlášky. Školskí psychológovia by nemali pripustiť, aby ich osobné názory alebo predsudky ovplyvnili ich profesionálne rozhodovanie, ...

- Zakladateľ Majer, 1884- Pohľad na jej predmet sa vyvíjal až po súčasnosť - 5 pohľadov na predmet pedagogická psychológia (zopakovať)- Je kauzálna veda, ktorá hľadá príčiny na otázky: prečo nie sú žiaci motivovaný, prečo je časté u učiteľov ochorenia kardiovaskulárne

Ako uvádzajú Račková a Kamenský (1996), zameranie školskej psychológie na žiaka je ovplyvnené novou pozíciou žiaka v škole, kde je aktívnym spolutvorcom výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiak sa pre učiteľa stáva osobnosťou schopnou všestranne sa vyvíjať, stáva sa subjektom edukačného procesu. Smerom k žiakovej oblasti zahŕňa činnosť školského psychológa najmä diagnostickú, preventívnu, intervenčnú, psychoterapeutickú a odbornú nápravu.

Podľa Hvozdíka (1986), školská psychológia nie je len aplikovanou psychologickou disciplínou, ale aj disciplínou teoretickou, ktorá rozpracúva podiel psychologických vied v systéme ostatných vedných odborov uplatňujúcich sa v školskej práci a ktorá nielenže študuje školské pedagogické problémy, ale aj rozpracúva metodologické otázky aplikácie takto získaných poznatkov. Školská psychológia teda nevzniká a nevyvíja sa ako monolitná disciplína, ale ako disciplína diferencovaná. Jej vývoj závisí od ...

Školskí psychológovia udržiavajú v rámci svojej profesie vzťahy nielen so žiakmi, ale takisto aj s rodičmi, kolegami a zamestnancami školy, odborníkmi iných profesií. a) Blaho detí a mládeže považujú školskí psychológovia za prvoradú záležitosť. Snažia sa, aby deti a mládež chápali podstatu a cieľ akéhokoľvek vyšetrenia v čo najvyššej miere. b) Školskí psychológovia vysvetľujú rodičom podstatu každého vyšetrenia, ktoré sa týka ich dieťaťa, podávajú rodičom výsledky každého vyšetrenia, konzult...