Slovenský romantizmus - Štúrovci

Charakter slovenskej romantickej literatúry: už Karol Kuzmány vystihol neschopnosť klasického umenia odpovedať na potreby novej národnej, politickej a sociálnej situácie na Slovensku v tridsiatych rokoch. V literatúre sa začína uplatňovať estetika romantizmu. Stupeň a charakter rozvoja slovenskej spoločnosti vplýval na utváranie osobitného prejavu slovenskej literatúry. Zásady romantickej literatúry teoreticky vyslovil v päťdesiatych rokoch štúrovec Ján Kalinčiak. Oproti klasickému princípu napodobňovania zdôraznil, že umelecké dielo musí byť výrazom básnikovej individuálnosti a národného charakteru. Preto pre slovenského autora môže byť vzorom „charakter národa“ a prostriedky slovenského umenia, ktoré si národ vypracoval v ľudovej slovesnosti. Ľudová slovesnosť však tvorí len podklad, z ktorého má vychádzať národné umenie. Obsah diel slovenskej romantickej literatúry tvorí slovenská skutočnosť v rozličných prejavoch. Spisovatelia si postavy vyberali z ľudu, pretože ich prostredníctvom mohli najlepšie vyjadriť svoje videnie a svoj postoj k utvárajúcej sa situácii a zobraziť dobový ideál. Štúrovskí básnici neprijali antiku ako vzor básnenia, ale opierali sa o ľudovú slovesnosť. Námety čerpali z minulosti a prítomnosti. Vyberali si predovšetkým také javy, udalosti, postavy, ktoré by čo najviac zodpovedali predstave ich ideálu.