Ranná talianska lutnová renesancia s prihliadnitím na dielo Francesca Canovu da Milana

Touto prácou by som chcel nadviazať na moju bakalársku prácu (Francesco Canova da Milano, jeho život, tvorba a problematika interpretácie tohto obdobia). Obdobie ranej talianskej renesancie ma zaujalo preto, lebo počas mojich štúdií bola v popredí hlavne španielska a anglická lutnová renesancia. Po objavení hudby F. da Milana by som rád upozornil na tohto geniálneho lutnistu, či už touto prácou, alebo ako interpret.
Úvodná kapitola pojednáva o vzniku lutny, z čoho vznikla, ako sa rozšírila do celej Európy. V podkapitole rozoberám lutnovú notáciu, akým spôsobom sa notácia vyvíjala v krajinách dôležitých pre lutnovú hru ako boli Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko.
V druhej kapitole naznačujem vývoj lutnovej hudby v Taliansku, vysvetľujem, čo bol dôvod rozvoja lutnovej hudby v tejto časti Európy. Hnacou silou bolo vynájdenie kníhtlače a výsadné právo O. Petrucciho na vydávanie hudby lutnistov, ktorý získali aj prívlastok „Petrucciho lutnisti“. V roku 1507 – 1508 vyšli prvé lutnové zbierky od Spinaccina a J. Dalzu a stali sa dôležitými manuskriptami pre lutnovú hru.
Po dlhšom čase - v roku 1536 vyšla zbierka „božského“ F. da Milana, ktorý ovplyvnil lutnový vývoj v Taliansku. Leit motívom tejto práce je osobnosť F. Canovu da Milana, ktorý ovplyvnil i nasledujúcu kapitolu. Hovorí o formách, ktoré sa v tomto období používali v lutnovej hre.
Najpoužívanejšími formami tohto obdobia boli fantázia a ricercar, v ktorých F. da Milano vynikal. Kapitola objasňuje vznik tejto formy, miesta, kde sa vyskytovala a taktiež názvy zamieňané s fantáziou v rôznych oblastiach. Opäť je tu spomínaný F. da Milano ako lutnista, ktorý doviedol túto formu k vrcholu. Vysvetľuje sa tu rozdiel medzi rircercarom a fantáziou, (vzhľadom na to, že ricercar sa označoval v rôznych jazykoch ináč ako ricercare, ricercar, recerchar, ricercata, rozhodol som sa používať jednotný názov pre túto prácu ricercar) ktoré sa zdajú byť podobné a ako uvádza The new Grove dictionary of music and musicians, fantázia sa zdá byť viac hovorová. Záver kapitoly je venovaný Spagni.
V predposlednej kapitole uvádzam životopisy lutnistov, ktorý významne ovplyvnili vývoj lutny (v zátvorkách uvádzam všetky ich mená, ktoré sa vyskytli v zachovaných listinách a zbierkach), počnúc F. Spinaccinom, J. A. Dalzom až po žiaka F. da Milana P. Fiorentina. Chcem tým poukázať na dobu, v akej žili, komu slúžili a komu bola v tomto období hudba určená.
Vyvrcholenie práce je posledná kapitola o F. da Milanovi, ktorého vplyv na formu fantázie bol taký veľký, že siahal až za hranice lutnového nástroja a silno ovplyvnil aj iných (nelutnových) skladateľov tejto doby. V tejto kapitole uvádzam aj môj prepis Fantasia ness 55 z talianskej lutnovej tabulatúry, a prirovnávam ju k skladbe Ricercar „La Campagna“ na porovnanie týchto dvoch foriem v štýle F. da Milana.