Inovačný manažment - výcuc z knihy
Študijný materiál46 s. / 4. roč. / doc
1 Konkurencieschopnosť a inovácie
1.1 Konkurencieschopnosť
Porter: Konkurencieschopnosť vychádza z identifikácie a využívania konkurenčných výhod, ktoré rešpektujú špecifiká národného hospodárstva a jednotlivých odvetví.
Manažment firmy by mal vytvoriť takú konkurenčnú stratégiu svojho podnikania, aby získal KV, bol schopný implementovať inovácie a rozvojovú stratégiu.
Konkurencieschopnosť podľa EÚ:
Schopnosť regiónov produkovať výrobky a služby, ktoré obstoja na medzinárodných trhoch a sú...
|
|
0,3 |
3x |
|
Teoretické základy marketingu
Poznámky80 s. / 1. roč. / doc
Definícia vychádza z nasledujúcich zákl. pojmov:
1.) potreby – ľudská potreba je stav pocižovaného nedostatku
2.) želania – ľudské želania reprezentujú formu ľudských potrieb
3.) dopyt
4.) produkt – človek uspokojuje svoje potreby prostredníctvom produktov
5.) výmena a transakcia – výmenou sa rozumie ľudská činnosť, ktorou možno požadovaný produkt získať za protihodnotu; poznáme barterovú transakciu a peňažnú transakciu
6.) hodnota, náklad a spokojnosť – hodnota produktu znamená schopnosť...
|
|
0,9 |
11x |
|
Marketing strojárskeho priemyslu
Poznámky15 s. / 1. roč. / doc
MARKETING STROJ. PRIEMYSLU – ŠTRUKTÚRA:
jednoduché a malé nástroje, priemyselné nástroje, poľnohospodárske stroje, obrábacie stroje a nástroje, dopravné stroje. KLASIFIKÁCIA stroj. výrobkov – finálne, kompletizačné.
ŠPECIFIKÁ Mark.:
1. VSTUPY DO VÝR.PROCESU
racionálne využívanie surovín a materiálov – nevyhnutnosť hosp. využívania surovín vo výrobnom procese vychádza zo skutočností: - zaradiť informačné technológie medzi vstupy, zavádzanie úsporných výrob. prvkov, zapájanie malého a stre...
|
|
0,1 |
1x |
|
Všeobecná ekonomická teória - Mikroekonómia
Poznámky46 s. / 1. roč. / doc
Prvá kapitola
Vznik a vývoj ekonomickej vedy
Poznanie vývoja ekonómie umožňuje lepšie pochopiť aj súčasnú ekonómiu, zvláštnosti metód a teoretických východísk jednotlivých predstaviteľov, ich odlišné pohľady na princípy fungovania trhovej ekonomiky.
Vývoj ekonomickej vedy charakterizuje rôznosť názorov na jeden a ten istý problém. Táto skutočnosť vyplýva z odlišných hodnotových predpokladov a ekonomických podmienok, v ktorých vznikali jednotlivé smery, a preto sa ich poznatky a závery nemu...
|
|
0,5 |
8x |
|
Všeobecná ekonomická teória - Makroekonómia
Poznámky44 s. / 1. roč. / doc
Dvadsiata tretia kapitola
Úvod do makroekonómie
Predmet skúmania makroekonómie
Súčasťou štandardne ekonómie je spolu s mikroekonómiou aj makroekonómia, ktorá sa zaoberá súhrnnými – agregátnymi ekonomickými javmi.
Makroekonómia ako súčasť ekonomickej teórie analyzuje a charakterizuje fungovanie ekonomiky ako celku. Predmetom skúmania makroekonómie je celková úroveň produkciu ekonomiky danej krajiny, tempo jeho rastu, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, inflácie, problémy makroekonomickej...
|
|
0,4 |
7x |
|
Všeobecná ekonomická teória - Mikroekonómia
Vypracované otázky45 s. / 1. roč. / doc
Najvýznamnejší ekonómovia od vzniku ekonómie ako vedy (meno, obdobie
pôsobenia, zaradenie do teoretického prúdu, najvýznamnejšie dielo).
- Klasická ekonómia:
- predstavitelia:
W. Petty
• Hodnotu tovaru vytvára práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné druhy práce ju tvoria len nepriamo, ak sa vymieňajú za drahé kovy
A. Smith
• Hlásal hospodársky liberalizmus
• Za základ fungovania ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania
• Štátu v trhovej ekonom...
|
|
1,0 |
4x |
|
Všeobecná ekonomická teória - Makroekonómia
Vypracované otázky52 s. / 1. roč. / doc
Základné veliciny vyjadrujúce makroekonomickú výkonnost ekonomiky a dalšie veliciny vyjadrujúce makroekonomické výsledky ekonomiky.
Hrubý domáci produkt možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a poskytnutých služieb za určité časové obdobie na území danej krajiny. Zohľadňuje územný princíp. Nie je možné vyjadriť ho jednou veličinou. Jednotlivé vecné časti HDP však môžeme oceniť a ich spočítaním získame potrebnú hodnotovú veličinu.
Nominálny – HDP ocenený cenami daného r...
|
|
0,6 |
4x |
|
Právo
Testy39 s. / 1. roč. / doc
1. Vymedzenie pojmu právo
Starí Rímania hovorili: „Ubi sociates, ibi ius“. (Tam kde je spoločnosť, tam je aj právo.“). Ak chcela spoločnosť prežiť a reprodukovať sa, spravovať spoločné veci, musela si vytvoriť systém noriem, ktorým riadila svoje vzťahy. Právo sa stalo civilizovaným prostriedkom presadzovania žiaduceho správania, prostriedkom regulácie rytmu spoločenského života.
Právo je súhrn všeobecne záväzných právnych noriem stanovených štátom. Je prostriedkom vyjadrenia a ochrany najvýz...
|
|
0,4 |
5x |
|
Všeobecná charakteristika financií
Poznámky43 s. / 1. roč. / doc
Peňažné operácie
• Platobné – dochádza ku kvantitatívnej zmene peňažných prostriedkov (zásob) medzi jednotlivými ekonomickými subjektami.
• Transformačné – dochádza ku kvalitatívnej zmene peňažnej zásoby (z časti i kvantitatívnej) u jednotlivých ekonomických subjektov i u štátu ako celku. Mení sa podiel:
hotovosti a bezhotovosti peňažnej zásoby
domácej alebo zahraničnej meny
a) Originálne transformačné peň. operácie – vzniká samostatne a nie je spojená s nejakou inou peňažnou operácio...
|
|
0,6 |
0x |
|
Financie a mena
Prednášky23 s. / 1. roč. / doc
Peňažné operácie
- fiškálne operácie – zmena peň. zásoby, má nenávratný charakter
- kreditné (úverové) – pohyb peň. zásoby má dočasný, návratný charakter
- asekuračné (poisťovacie) – musia byť splnené tieto podmienky:
1) podmienečná návratnosť
2) neekvivalentnosť
- sekuritné operácie – operácie s cennými papiermi (nákup, predaj)
- dôchodkové operácie – pracovné, kapitálové, sociálne dôchodky
- tovarovo-peňažné operácie (realizačné) – ekvivalentná výmena (nákup, predaj) peňazí za tovar
-...
|
|
0,3 |
1x |
|
Financie a mena
Prednášky27 s. / 1. roč. / doc
I. PODNIKOVÉ FINANCIE
I.1. Vznik a podstata financií
Financie vznikajú v období otrokárskej spoločnosti pri vzniku peňažného hospodárstva, kedy vzniká potreba rozdeľovať a znovu rozdeľovať vytvorený produkt. Ide o vedomú činnosť ľudí.
Financie v otrokárskej spoločnosti
- sú jednozložkové (štátne), boli neproduktívne, mali nízku úroveň
Zdroje príjmov rímskeho štátu:
- vojny
- štátny majetok
- clo
- dane
- pôžičky na vedenie vojen
|
|
1,3 |
3x |
|
